Odhalenie: Ktorá zo známych korenín nie je korenie?

27. 11. 2020

Skutočné a pôvodné korenie je len jedno. Jedná sa o plody rastliny známej ako piepor čierny, z ktorej je získavané čierne, zelené, biele a červené korenie. Trh však ponúka ďaleko širšiu paletu rôznorodých druhov korenín, označovaných ako korenie, no s klasickým korením nemajú vôbec nič spoločné.

Známym príkladom môže byť sečuánske korenie, známe tiež ako fagara. Pod týmto názvom by ste si mali predstaviť sušené plody čínskeho druhu jasanu, ktoré majú pálčivú aromatickú chuť. Tá dokáže byť až otupujúca, preto sa sečuánske korenie dávkuje v malom množstve, pričom najčastejšie sa s ním dochucuje hydina. Jeho blízkym príbuzným je sančo korenie, tiež japonské korenie, ktoré je jednou z mála suchých korenín vyskytujúcich sa v japonskej kuchyni.

Veľmi známym korením, ktoré v skutočnosti korením nie je, je peprovec brazílsky, tiež nazývaný ako ružové korenie (mylne označované ako červené). Sú tak nazývané sušené ružové bobule stromu čeľade Anacardiaceae rastúce v dlhých strapcoch. Ružová šupka bobuliek je sladká, ale zvieravá. Bobule sa často primiešavajú do najrôznejších koreniacich zmesí, čím vzniká originálna farebná mozaika.

Pippali, alebo tiež korenie dlhé, sú sušené plody rastliny z rodu pieporov, nie však pieporu čierneho. Jedná sa o špecifický druh korenia voňajúceho podobne ako klasické korenie, ale úplne mu chýba charakteristická štipľavosť a je skôr nasladlé a zvieravé. U nás nie je príliš známe, v Indii však patrí k hojne používanému koreniu.

Rovnako neznámym nám môže byť aj korenie kubébové. Tak sa označujú plody lián rastúcich na Jave, Borneu či Sumatre. Jeho zaujímavosťou je, že sa takmer nepestuje, a preto je získavané zberom z divoko rastúcich rastlín. Plody, svojou chuťou pripomínajúce nové korenie, sú o niečo málo väčšie než klasické korenie.

Základnou látkou tohto korenia je tzv. kubebin, ktorý sa vyskytuje aj v africkom korení. To je známe taktiež pod názvami ako ashanti či západoafrické ocasaté korenie. V oblastiach, kde rastie, teda v západnej, strednej a východnej časti kontinentu, je využívané ako náhrada klasického korenia, od ktorého sa líši bylinnou chuťou, ktorá naviac nie je ani zďaleka tak pikantná.