Naša noc na farme

08. 02. 2024

Počas nášho putovania po farmách sme dostali jednu mimoriadne výnimočnú pozvánku – prespať u farmára doma. Keďže všetci z českej výpravy podobné zážitky vítajú, všetci sme súhlasili. Prišli sme o 6. hodine večer, keď už je v Kambodži tma, na dohodnuté rozcestie uprostred polí. Privítala nás delegácia s baterkami – aby sme sa po ceste nebáli psov, hadov a inej hávede – a bezpečne nás doviedla do farmárovho príbytku.

Prespatie na farme je veľká slávnosť pre celú rodinu

Preto nám pripravili skutočne bohatú večeru, ktorá bola, ako inak, prevoňaná Kampotským korením. Keďže sme cestovali priamo z Kepu, prímorského mestečka známeho lovom krabov, kreviet a iných morských plodov, priviezli sme rodine na obohatenie večere kopu krabov a kreviet. Farmárka ich hneď začala pripravovať, zatiaľ čo my sme spolu s farmárom a jeho dcérou chystali stoly na večeru.

Okrem množstva ryže a mäsa, ktoré Kambodžania milujú, nám upiekli sladký koláčik z palmového ovocia, ktorý bol vynikajúci. "Môj rodinný recept," hovorí hrdá farmárka. Farmár nám zasa rozpráva o šikovnosti svojej dcéry.

"Študuje vďaka vám v hlavnom meste a je 3. najlepšia v triede v matematike a 2. najlepšia v speve. Pozrite!"

Dcéra začne spievať – karaoke – tak, ako je v Kambodži pri každej večeri dobrým zvykom. Otec sa na ňu hrdo usmieva, my ostatní s rešpektom počúvame tradičnú kambodžskú pieseň. Po večeri idú dámy umývať riad a páni do tmavej džungle chytať hada na rannú hadiu polievku. Všetkých nás ukolíše kambodžská melódia a pomaly sa ukladáme k spánku – ako inak než v chatrči na koloch. Spíme na zemi, no dostaneme skromný vankúšik a ventilátor, aby na nás nešli komáre.

Ráno na farme začína skoro

Už pred východom slnka, okolo 5. hodiny. Rozospatí schádzame po rebríku a čakajú nás ranné aktivity. Najprv varenie sľúbenej hadiej polievky na raňajky, potom výučba lezenia na kokosovú palmu, a zvyšok tímu ide pásť kravy. Po návrate nám pán domáci zahrá obľúbenú pieseň na bubon z hadiej kože, a potom ide behať. Áno, počuli ste správne – Kambodžania bežne nebehajú, ale jeden člen našej výpravy bol natoľko očarený rannou prírodou, že si šiel zabehať, a farmár sa k nemu nadšene pridal. Aj v žabkách udržal tempo obdivuhodných 10 minút, potom sa s úsmevom a spokojnosťou vrátil.

Prišiel čas odchodu, preto sme sa ešte rýchlo opláchli v miestnej sprche – teda v studni s plastovým vedrom – a vyrazili späť do civilizácie.

Na tento zážitok nezabudneme ani my, ani naša farmárska rodina :)