Náš deň na farme

24. 01. 2024

Boli ste už v Ázii, keď je u nás v Európe zima? Náš .pepper..tím pravidelne navštevuje Kampot v Kambodži. Nie však za slnkom alebo odpočinkom, ale za prácou. Takou, ktorá prináša radosť. Našim farmárom, vám a, samozrejme, mnohým ďalším. Pretože rok čo rok sa pýtate, či by ste mohli zažiť deň na koreninovej farme. A my vám vždy radi vyhovieme. Tento rok sme so sebou vzali niekoľkých dobrodruhov, ktorí sa neboja zašpiniť si ruky a prežiť deň úplne inak, než sú zvyknutí doma. Prežite s nimi jeden jediný deň. Ich pohľadom a slovami našej spoluzakladateľky Kláry, ktorá ich sprevádzala.

Vyrážame za farmármi v Kampote

Všetci si obliekame .pepper..tričká, pretože podľa nich naši farmári vždy spoznajú, že návšteva z Čiech patrí k nám. Zháňame motorky, berieme si šatky a vyrážame. Skupina je plná nadšenia – konečne sa dostane k jadru samotného Kampotského korenia!

Prechádzame oranžovou krajinou, vírime prach, okolo nás palmy, chatrče a mávajúce rodiny, ktoré nás už poznajú. Odbočujeme na pole. Pred chatrčou nás víta celá rodina. Mama, otec, starší členovia, deti sú v škole, jedno zostalo doma. Srdečne sa vítame, predsa len sme sa rok nevideli. Rozdávame darčeky – tento rok sme priniesli deťom české hry ako Človeče, nehnevaj sa. A pretože Kambodžania sú národ muzikantov, farmárom sme priniesli české hudobné nástroje, väčšinou drevené. Nejedna slza dojatia padla, hlavne vďaka harmonike.

🙏

"Sadnite si, otvoríme kokos!" Manžel šplhá na palmu a zhadzuje celý trs.
Chvíľu sa rozprávame, ako sa máme.
"Deti sú v škole – jedno študuje poľnohospodárstvo v Kampote, ostatné sú na univerzite v hlavnom meste," hovorí farmárka.

Dopíjame kokos a manžel s rodinou nás berú na farmu. Skupina nadšene vyráža, ale po hodine na koreninových poliach už cíti únavu.

Pod žiarou tropického slnka

"To teplo je neznesiteľné! Ako v tom môžu pracovať?"

Obdivujú precíznosť zasadenia každej rastlinky a neúnavnosť pri ich zalievaní. Dostaneme úlohu priväzovať rastúce koreninovníky k oporným kolom. Skupina sa snaží vymyslieť efektívnejší spôsob zavlažovania, aby farmári nemuseli tak ťažko pracovať. Nadšene ochutnávajú prvé koreninové guličky, ktoré sú ešte nezrelé.

"Keď ich teraz zozbierame, buď tieto zelené guličky naložíme do soľného kvetu a získame čerstvé zelené korenie v soľnom náleve, alebo ich usušíme na čierne sušené Kampotské korenie na slnku," vysvetľujem, v akej fáze zrelosti sa korenie práve nachádza. Keby prišli v marci, niektoré by už začínali červenať.

Obed!

"Ale pekne si ho uvaríte po našom!" hovorí náš farmár s úsmevom. Z poľa ideme priamo do domu. Kuchyňa je tmavá a plná veľkých hrncov, obrovský oheň už plápolá. Na nás čaká zabité kura – najväčšia pocta, akej sa vám môže dostať. Varíme hydinu, nazbieranú zeleninu aj morning glory – typickú kambodžskú trávu, ktorú všetci milujú s chilli, cesnakom a sójovou omáčkou. Všetko jedlo dopĺňame čerstvým Kampotským korením na stonke, ktoré si naozaj vychutnávame.

Po jedle umývame riad. Farmári sa nám smejú, pretože je to výlučne práca žien, zatiaľ čo u nás sa jej chopili aj muži. Ešte chvíľu hráme Človeče, nehnevaj sa a zoznamujeme skupinu s okolím farmy a jej fungovaním.

"Všetko je tu organické, a to vďaka Kampotskému koreniu. Hnojíme len netopierím a kravským trusom. Ostatné ovocie, zelenina a stromy sú na tom rovnako. Keby prišla voda a niekde by bola chemikália, spláchla by ju aj na koreninové polia, a to sa nesmie."

"Lea heuy"

Únava nás premáha, a tak sa srdečne lúčime – hlbokým úklonom i podaním ruky, niektorí sa v dojme objímajú.

Odchádzame, pretože nás čaká ešte dlhá a prašná cesta a zajtra ďalší krásny deň. Tentoraz na susednej farme :-)